Svetlá a tmavá stránka postupu na svetovou súťaž ve street workoutu

            Tohtoročný šampionát sa po takmer piatich rokoch a západnom a strednom Slovensku konal v hlavnom meste východu, v Košiciach. A keďže práve z východného Slovenska pochádzajú najväčší iniciátori slovenskej workoutovej scény, niet divu, že to tentokrát na národnom šampionáte na ,,východze“ doslova žilo. 

            Víťazi majstrovstiev zo 78 krajín sveta sa spoločne stretnú na najväčšej street workout-ovej súťaži v hlavnom meste Ruska, ktorú každoročne organizuje World Street Workout and Calisthenics Federation, a teda Svetová street workout-ová federácia (ďalej WSWCF). 

            „Je to pre mňa špeciálne, pretože slovenský šampionát sa konal v Košiciach prvýkrát. Podporiť ma tak mohla prísť rodina a tieto hrazdy navyše dokonale poznám. Bol to teda iný pocit,“ , uviedla Simona Máteová, trojnásobná majsterka Slovenska v Street Workout-e, pre kosiceonline.sk

            O titul majstra Slovenska sa tento rok zaslúžil 18-ročný Samuel Figúr z obce Horovce. Strieborný pohár získal reprezentant minuloročnej súťaže v Karibiku, Street Workout World Cup, Juraj Rezák z Považskej Bystrice, pri čom sa tiež zaslúžil o postup na MS.

Víťazi MSR, kat. Freestyle a postup na MS do ruskej Moskvy:
1. miesta: Samuel Figúr, Simona Máteová
2. miesta: Juraj Rezák, Veronika Greinerová
 


Víťaz MSR, Weighted a postup na MS do lotyšskej Rigy:
1. miesto: Roman Klandúch (kat.pod 75 kg)

1. miesto: Andrej Katrenčík (kat.nad 75 kg)


Gratulujeme, je to všetko pekné, ale… 

Majstrovstvá sveta vo Freestyle sa budú konať v čase od 7. do 8. septembra. Do toho obdobia máme čas si zohnať čo najviac prostriedkov na zabezpečenie samých seba.


            Ako súťažiaci si v rámci cesty do Ruskej federácie či do Lotyšska všetko hradíme sami, na vlastné náklady. Rovnako aj dotácie miest a obcí, z ktorých športovci pochádzajú, sú úplne individuálnou záležitosťou každého jedinca, rovnako aj akákoľvek súkromná sponzorská podpora. Závisia však predovšetkým od známostí a, v neposlednom rade, od našej šikovnosti. Povedzme si však úprimne - bez nich by sa však väčšina súťažiacich dostala na svetové pódiá len horkpo-ťažko. Ako si zariadime, tak máme, ale štát ako taký športovcov nijakým spôsobom finančne nepodporí. Čo je však veľká škoda, pretože v prípade väčších komplikácií je cesta na opačnú stranu zeme zároveň cestou rizika, a častokrát aj nebezpečenstva.
            Samozrejme, cestu neprepláca ani svetová federácia a už vôbec nie žiadna slovenská organizácia, dokonca podľa WSWCF musí mať každý atlét cestujúci na MS do Moskvy dostatok vlastných prostriedkov na návrat domov v prípade, ak by nastali komplikácie (napríklad s meškajúcimi spojmi). Poprípade musí byť s vami ,,poruke“ osoba, ktorá vám nutný návrat (alebo v šťastnejšom prípade príchod do Moskvy) zabezpečí. WSWCF, vami príslušný štát či iné organizácie pri tom neberú žiadnu zodpovednosť za komplikácie, ktoré ste, prirodzene, nespôsobili vy. A to aj napriek tomu, že vás federácia na majstrovstvá pozve. 
            Keďže súťažiacimi sú zvyčajne študenti stredných a vysokých škôl, logicky väčšina z nich nie sú pracovníci na TPP, a teda na trvalý pracovný pomer. Brigádnickym prijímom si ako-tak vedia pokryť náklady, ktoré cestovné vyžaduje, to však, pochopiteľne, nestačí. 
            Napríklad súťažiaci, ktorí obdržali určitú podporu od iných organizácií a neprišli z akéhokoľvek dôvodu, musia svoje náklady vrátiť v priebehu jedného mesiaca, inak budú najblížších 5 rokov zo súťaže diskvalifikovaní. 


            V susednej Českej republike je podpora na lepšej úrovni: ,,Cestu do Mosky mi plně uhradil Česká Street Workoutová Federace,“ uviedla Katka Weisserová, majsterka ČR v roku 2015 a 2016.  A toto je jediný rozdiel medzi SR a ČR je ten, že ČR má pre street workout svoju vlastnú workoutovú federáciu. 

            Cieľom môho kritického pohľadu na celú situáciu nie je dehonestovať našu krajinu. Nejde síce o disciplíny olympijských hier, ale o športy, ktoré sú rovnako fyzicky, psychicky aj časovo náročné. Je však smutné, že štát uprednostní napríklad výstavby ďalších (častokrát zbytočných) obchodných centier, mrakodrapov či u nás obľúbený, ba až prehnaný automobilový priemysel.


            Mám známych, ktorých syn je majstrom Slovenska vo vzpieraní. ,,Po tom, čo sa stal majstrom Slovenska, sa šlo s celým tímom na Majstrovstvá Európy do susedného Maďarska. Nie ďaleko na to, aby sme mali obavu ho pustiť, ale dovolíme si povedať, že celý „výlet“ je dosť finančne náročný na to, aby bol štát schopný chlapca podporiť: výbava, oblek, strava… a minimálne dvesto eur je fuč, pri čom nerátame sumu za tréningy, ktoré absolvuje.“ Prezradili rodičia Milana Koniarika. Na súťaži dostane medailu, pohár či vecné ceny od organizátorov. O to, čo bude ďalej, sa už musíte postarať sami. 

            Na jednej strane je úctyhodné, ako je minimum našich špičkových športovcov podporovaných štátom. Zdôrazňujem - minimum. Ale čo tí ostatní? Čo športovci, ktorí takisto drú, a zadosťučinením im je pocit víťazstva? Ten dobrý pocit je svetlá stránka, ale to, ako sa k celej záležitosti stavia štát, je… smutné? Nespravodlivé? Úbohé? V každom prípade je to realita a jedna z vecí na zamyslenie. 

Připravili jsme si pro tebe slevu 5% na workoutové produkty na WOshop.cz! Stačí zadat kód "veroni5" v objednávce a sleva se ti hned odečte. Podpoříš tak i samotnou Veroniku, aby mohla pro tebe psát další super články a jezdit na soutěže po celé Evropě.

 

Komentáře

Mohlo by vás také zajímat